Faradayova klietka
Faradayova klietka, známa tiež ako Faradayova klietka alebo Faradayova burta, je elektrické zariadenie alebo obvod, ktorý bol vyvinutý britským fyzikom Michaelom Faradayom v 19. storočí. Je to konštrukcia z kovových alebo vodičových materiálov, ktorá slúži na ochranu pred elektromagnetickou interferenciou (EMI) alebo elektrostatickou interferenciou (ESI) tým, že bráni vstupu elektrických polí do vnútra klietky.
Hlavné rysy Faradayovej klietky zahŕňajú:
-
Materiál: Faradayove klietky sú obvykle vyrobené z vodičových materiálov, ako sú kovové rebrá alebo mriežky. Tieto materiály majú schopnosť vodiť elektrický prúd a tým bránia vnikaniu elektromagnetických polí.
-
Jediný uzavretý obvod: Faradayova klietka je uzavretý obvod, ktorý neumožňuje elektrickým poliam preniknúť do vnútra. Toto platí pre elektromagnetické polia vo všetkých frekvenčných rozsahoch.
-
Funkcia ochrany: Faradayove klietky sú často používané na ochranu citlivých elektronických zariadení, ako sú laboratórne prístroje, komunikačné vybavenie, vysokofrekvenčné zariadenia a iné, pred vonkajšími elektrickými polami, ktoré by mohli ovplyvniť ich správnu funkciu.
-
Zásada činnosti: Faradayova klietka funguje na základe princípu, že elektrické pole nesie elektrické náboje, ktoré sa v pohybe generujú elektrický prúd. Keď sa vonkajšie elektrické pole dostane na povrch klietky, náboje na povrchu klietky sa začnú pohybovať a vytvára sa elektrický prúd, ktorý bráni vnikaniu ďalších nábojov dovnútra klietky.
Faradayove klietky majú široké využitie v rôznych odvetviach, najmä v elektromagnetizme, elektrostatickej ochrane a v elektronickej kompatibilite (EMC). Tieto klietky sa používajú na zabezpečenie, že citlivé elektronické zariadenia budú chránené pred nežiaducimi interferenciami, čím sa zabezpečí ich spoľahlivá prevádzka.